Krvný tlak

Cholesterol

Srdcová arytmia

Cukor

Káva, kofeín a jeho vplyv na kardiovaskulárny systém

Užitočné informácie pre každého

Kofeín ( 1, 3, 7 – trimetylxantin) sa nachádza v prírode ako rastlinný alkaloid. Tým, že je prítomný v káve, čaji a nealkoholických nápojoch, je považovaný za najrozšírenejšiu farmakologickú aktívnu látku na svete s históriou siahajúcou až do staroveku.

Kofeín má mnoho účinkov na metabolizmus ako napríklad:

  • stimuluje centrálny nervový systém
  • z tukového tkaniva uvoľňuje voľné mastné kyseliny
  • má močopudný účinok

Ľudia ho užívajú prakticky celý život, jeho najväčšími zdrojmi sú káva, kakao a čokoláda nealko nápoje, čaj a niektoré orechy.

Množstvo kofeínu je v týchto zdrojoch rôzne v závislosti od typu kávového zrna alebo čaju, alebo pri nápojoch tiež v závislosti od prípravy (varenia) a pod.

Tlak krvi (TK)

U tých, ktorí pijú kávu zriedkavo, môže kofeín v káve zvýšiť TK až o 10 mmHg, pričom tento sa môže zvýšiť u osôb s vysokým TK. U tých, ktorí kávu pijú pravidelne, je účinok minimálny, alebo žiadny.

Efekt chronického užívania kofeínu je preskúmaný menej. V žiadnej klinickej štúdii sa nezistil vzostup TK pri dlhodobom pití kávy. Na druhej strane metaanalýza 18 kontrolovaných klinických štúdií zistila, že dlhodobé pitie kávy zvyšuje systolický a diastolický TK o 1,2 respektíve 0,49 mmHg. V súlade s týmto zistením je aj fakt, že pokles TK v podobnom rozpätí je pozorovateľný v prípade tých, pijú kávu pravidelne a buď abstinujú, alebo prejdú na bezkofeínovú kávu.

Efekt kávy sa nedá vysvetliť len kofeínom. V štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 15 dobrovoľníkov ( šesť dlhodobo a pravidelne pijúcich kávu a deviati, ktorí nepili kávu pravidelne), zvýšilo vnútrožilové podanie kofeínu aktivitu sympatického nervstva a viedlo k vzostupu TK u oboch skupín v podobnom hodnotovom rozpätí. Podanie kávy zvýšilo TK len u tých, ktorí ju nepijú pravidelne a to aj napriek skutočnosti, že podobne sa zvyšuje nervová aktivita vo svaloch a podobné sú i koncentrácie plazmy.

Pre porovnanie – čaj nemá žiaden účinok na TK, čo potvrdzuje aj metaanalýza pitia čaju medzi 343 osobami, ktorej výsledkom bolo, že TK ostal nezmenený počas trvania 4 týždňov.

Účinok pitia kávy na srdcové ochorenia u zdravých osôb sa nepreukázal: jedna štúdia sledovala 45 589 mužov počas obdobia viac ako 2 roky ; z neho vyplynulo, že neexistuje vzťah medzi kávou, kofeínom, alebo pitím čaju a srdcovými ochoreniami alebo ochoreniami mozgu. Neskoršia štúdia nadväzujúca na túto sledovala viac ako 44 000 mužov a 847 000 žien, ktorí netrpeli KV ochoreniami, alebo rakovinou; spotreba kávy bola upravovaná každé 2 – 4 roky , pričom sa sledovanie rozšírilo až na 14 – 20 rokov. Dokonca aj po tom , čo sa brali do úvahy ostatné KV rizikové faktory sa KV riziko neprejavilo pri pití kávy, či už kofeínovej alebo bezkofeínovej, a pití čaju aj v prípade vypitia 6 alebo viac šálok denne. Rizikové faktory sú dôležité, lebo pitie kávy je často spojené s fajčením. Účastníci sledovania pili filtrovanú kávu.

Na druhej strane iná kontrolná štúdia pacientov, ktorí už prekonali kardivaskulárne ochorenie zistila, že viac ako 10 šálok kávy denne s prihliadnutím na rizikové faktory už riziko KV ochorení predstavuje. Podobné výsledky prinieslo aj ďalšie sledovanie skupiny mužov od 42 – 60 rokov v r. 1971, prebiehajúce 14 rokov.

Žiadne štúdie nepreukázali škodlivý účinok na krvné lipidy ako dôsledok pitia filtrovanej kávy. Naopak , preukázali, že neexituje súvislosť medzi pitím filtrovanej kofeínovej/ bezkofeínovej kávy a hladinou séra celkového cholesterolu, LDL cholesterolu alebo HDL cholesterolu.

Hyperlipidemický efekt sa však potvrdil u nefiltrovanej kávy , ktorá obsahuje zložky kávových lipidov ( ako je kafestol) oddelenými filtrom. V jednej štúdii sa preukázalo, že pitie 4 – 6 šálok zalievanej, nefiltrovanej kávy po dobu 9 týždňov zvýši hladinu celkového cholesterolu o 18, 5 mg/dL ( 0,48 mmol/L) a LDL cholesterolu o 15 mg/dL , pričom na HDL cholesterol to nemalo žiadny vplyv.

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že kofeín v takých dávkach, ako je bežne konzumovaný, vyvolával spontánnu arytmiu. S hľadiska koronárneho ochorenia môže byť riziko zvýšené u tých ľudí, ktorí kofeín metabolizujú nedostatočne a pijú 2 alebo viac šálok kávy denne. {mospagebreak}

>Kofeín: Koľko je už priveľa?

Efekt kofeínu začína človek pociťovať skôr ako za 1 hodinu – prejaví sa pocitom väčšej energie, čulosťou a nárastom produktivity. Zlepší sa nálada a únava je preč.

Väčšinou nie je mierna dávka kofeínu škodlivá (200 až 300 mg , alebo 2 – 3 šálky zalievanej kávy denne). Niektoré okolnosti však, ako napr. citlivosť na kofeín, alebo užívanie určitých liekov, môžu viesť k obmedzeniu, alebo aj k ukončeniu pitia kávy.

Ak sa Vás týka niektoré z nasledovného, zmeňte svoje zvyky a obmedzte príjem kofeínu:

Ak pijete nadmerné množstvo kofeínu:

t. j. viac ako 500 – 600 mg denne, alebo 4 – 7 káv - môžu spôsobiť nepokoj, úzkosť, podráždenosť, chvenie svalov, nespavosť, bolesti hlavy, nevoľnosť, hnačku, alebo iné tráviace ťažkosti , búšenie srdca.

Ak ste už citliví aj na malé dávky kofeínu – 1 šálka kávy, alebo čaju – môže to urýchliť pocit úzkosti, nespavosť, podráždenosť. Z toho vyplýva, že čím ste citlivejší, tým menej by ste ho mali prijímať.

Vaša citlivosť závisí na mnohých faktoroch vrátane:

telesná hmotnosť – ľudia s menšou hmotnosťou pociťujú efekt kofeínu skôr, ako tí s väčšou pravidelnosť príjmu kofeínu – tí, ktorí ho pravidelne neprijímajú, sú náchylnejší byť na jeho negatívne účinky viac citliví.

stres – všetky jeho typy, napr. psychický, alebo srdcový, môžu spôsobiť nárast citlivosti na kofeín.

Rovnako aj ostatné faktory v rôznych kombináciách môžu tiež prispieť ku kofeínovej senzitivite vrátane veku, fajčiarskych návykov, užívania liekov, alebo hormónov ako aj celkový zdravotný stav ( napr. poruchy vyplývajúce z podráždenosti)

Dospelí väčšinou potrebujú 7 až 9 hodín spánku, čo môže kofeín narúšať. Chronická nespavosť – či už je spôsobená prácou, cestovaním, stresom, alebo nadmerným množstvom kofeínu – môže vyústiť do úplnej straty spánku. Dokonca aj malý úbytok spánku môže nabúrať Váš denný rytmus. Strata spánku spôsobí oslabenie pamäte, náladovosť, nedostatok koncentrácie a tak nedostatočný výkon v práci, škole.

Nahradzovať stratu spánku kofeínom vytvára nechcený bludný kruh. Napríklad – pijete kofeínove nápoje, aby ste ostali čulí počas dňa , ale zároveň Vám kofeín bráni opäť zaspať v noci, alebo pri spánku skracuje jeho dĺžku. Tiež môže zapríčiniť v noci nárast počtu prebudení a narúšať hlboký spánok, čím ste aj po noci menej oddýchnutí - s kratším spánkom a s jeho zlou kvalitou budete unavení počas celého dňa. Na druhý deň - kôli tomu, aby ste premohli únavu - opäť siahate po káve.

Aby ste prelomili tento začarovaný kruh, najlepšie urobíte ak obmedzíte príjem kofeínu a pokúsite sa normálne spať - viac hodín, ako ste spávali. Tiež môže pomôcť vyhýbanie sa kofeínovým nápojom 8 hodín pred časom, kedy chodíte spať – Vaše telo kofeín síce neukladá, ale trvá dlhší čas, aby eliminovalo stimulačný účinok kofeínu.<

Užitočné informácie pre každého

Kofeín ( 1, 3, 7 – trimetylxantin) sa nachádza v prírode ako rastlinný alkaloid. Tým, že je prítomný v káve, čaji a nealkoholických nápojoch, je považovaný za najrozšírenejšiu farmakologickú aktívnu látku na svete s históriou siahajúcou až do staroveku.

Kofeín má mnoho účinkov na metabolizmus ako napríklad:

  • - stimuluje centrálny nervový systém
  • - z tukového tkaniva uvoľňuje voľné mastné kyseliny
  • - má močopudný účinok

Ľudia ho užívajú prakticky celý život, jeho najväčšími zdrojmi sú káva, kakao a čokoláda nealko nápoje, čaj a niektoré orechy.

Množstvo kofeínu je v týchto zdrojoch rôzne v závislosti od typu kávového zrna alebo čaju, alebo pri nápojoch tiež v závislosti od prípravy (varenia) a pod.

Tlak krvi (TK)

U tých, ktorí pijú kávu zriedkavo, môže kofeín v káve zvýšiť TK až o 10 mmHg, pričom tento sa môže zvýšiť u osôb s vysokým TK. U tých, ktorí kávu pijú pravidelne, je účinok minimálny, alebo žiadny.

Efekt chronického užívania kofeínu je preskúmaný menej. V žiadnej klinickej štúdii sa nezistil vzostup TK pri dlhodobom pití kávy. Na druhej strane metaanalýza 18 kontrolovaných klinických štúdií zistila, že dlhodobé pitie kávy zvyšuje systolický a diastolický TK o 1,2 respektíve 0,49 mmHg. V súlade s týmto zistením je aj fakt, že pokles TK v podobnom rozpätí je pozorovateľný v prípade tých, pijú kávu pravidelne a buď abstinujú, alebo prejdú na bezkofeínovú kávu.

Efekt kávy sa nedá vysvetliť len kofeínom. V štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 15 dobrovoľníkov ( šesť dlhodobo a pravidelne pijúcich kávu a deviati, ktorí nepili kávu pravidelne), zvýšilo vnútrožilové podanie kofeínu aktivitu sympatického nervstva a viedlo k vzostupu TK u oboch skupín v podobnom hodnotovom rozpätí. Podanie kávy zvýšilo TK len u tých, ktorí ju nepijú pravidelne a to aj napriek skutočnosti, že podobne sa zvyšuje nervová aktivita vo svaloch a podobné sú i koncentrácie plazmy.

Pre porovnanie – čaj nemá žiaden účinok na TK, čo potvrdzuje aj metaanalýza pitia čaju medzi 343 osobami, ktorej výsledkom bolo, že TK ostal nezmenený počas trvania 4 týždňov.

Účinok pitia kávy na srdcové ochorenia u zdravých osôb sa nepreukázal: jedna štúdia sledovala 45 589 mužov počas obdobia viac ako 2 roky ; z neho vyplynulo, že neexistuje vzťah medzi kávou, kofeínom, alebo pitím čaju a srdcovými ochoreniami alebo ochoreniami mozgu. Neskoršia štúdia nadväzujúca na túto sledovala viac ako 44 000 mužov a 847 000 žien, ktorí netrpeli KV ochoreniami, alebo rakovinou; spotreba kávy bola upravovaná každé 2 – 4 roky , pričom sa sledovanie rozšírilo až na 14 – 20 rokov. Dokonca aj po tom , čo sa brali do úvahy ostatné KV rizikové faktory sa KV riziko neprejavilo pri pití kávy, či už kofeínovej alebo bezkofeínovej, a pití čaju aj v prípade vypitia 6 alebo viac šálok denne. Rizikové faktory sú dôležité, lebo pitie kávy je často spojené s fajčením. Účastníci sledovania pili filtrovanú kávu.

Na druhej strane iná kontrolná štúdia pacientov, ktorí už prekonali kardivaskulárne ochorenie zistila, že viac ako 10 šálok kávy denne s prihliadnutím na rizikové faktory už riziko KV ochorení predstavuje. Podobné výsledky prinieslo aj ďalšie sledovanie skupiny mužov od 42 – 60 rokov v r. 1971, prebiehajúce 14 rokov.

Žiadne štúdie nepreukázali škodlivý účinok na krvné lipidy ako dôsledok pitia filtrovanej kávy. Naopak , preukázali, že neexituje súvislosť medzi pitím filtrovanej kofeínovej/ bezkofeínovej kávy a hladinou séra celkového cholesterolu, LDL cholesterolu alebo HDL cholesterolu.

Hyperlipidemický efekt sa však potvrdil u nefiltrovanej kávy , ktorá obsahuje zložky kávových lipidov ( ako je kafestol) oddelenými filtrom. V jednej štúdii sa preukázalo, že pitie 4 – 6 šálok zalievanej, nefiltrovanej kávy po dobu 9 týždňov zvýši hladinu celkového cholesterolu o 18, 5 mg/dL ( 0,48 mmol/L) a LDL cholesterolu o 15 mg/dL , pričom na HDL cholesterol to nemalo žiadny vplyv.

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že kofeín v takých dávkach, ako je bežne konzumovaný, vyvolával spontánnu arytmiu. S hľadiska koronárneho ochorenia môže byť riziko zvýšené u tých ľudí, ktorí kofeín metabolizujú nedostatočne a pijú 2 alebo viac šálok kávy denne. {mospagebreak}

Kofeín: Koľko je už priveľa?

Efekt kofeínu začína človek pociťovať skôr ako za 1 hodinu – prejaví sa pocitom väčšej energie, čulosťou a nárastom produktivity. Zlepší sa nálada a únava je preč.

Väčšinou nie je mierna dávka kofeínu škodlivá (200 až 300 mg , alebo 2 – 3 šálky zalievanej kávy denne). Niektoré okolnosti však, ako napr. citlivosť na kofeín, alebo užívanie určitých liekov, môžu viesť k obmedzeniu, alebo aj k ukončeniu pitia kávy.

Ak sa Vás týka niektoré z nasledovného, zmeňte svoje zvyky a obmedzte príjem kofeínu:

Ak pijete nadmerné množstvo kofeínu:

t. j. viac ako 500 – 600 mg denne, alebo 4 – 7 káv - môžu spôsobiť nepokoj, úzkosť, podráždenosť, chvenie svalov, nespavosť, bolesti hlavy, nevoľnosť, hnačku, alebo iné tráviace ťažkosti , búšenie srdca.

Ak ste už citliví aj na malé dávky kofeínu – 1 šálka kávy, alebo čaju – môže to urýchliť pocit úzkosti, nespavosť, podráždenosť. Z toho vyplýva, že čím ste citlivejší, tým menej by ste ho mali prijímať.

Vaša citlivosť závisí na mnohých faktoroch vrátane:

telesná hmotnosť – ľudia s menšou hmotnosťou pociťujú efekt kofeínu skôr, ako tí s väčšou pravidelnosť príjmu kofeínu – tí, ktorí ho pravidelne neprijímajú, sú náchylnejší byť na jeho negatívne účinky viac citliví.

stres – všetky jeho typy, napr. psychický, alebo srdcový, môžu spôsobiť nárast citlivosti na kofeín.

Rovnako aj ostatné faktory v rôznych kombináciách môžu tiež prispieť ku kofeínovej senzitivite vrátane veku, fajčiarskych návykov, užívania liekov, alebo hormónov ako aj celkový zdravotný stav ( napr. poruchy vyplývajúce z podráždenosti)

Dospelí väčšinou potrebujú 7 až 9 hodín spánku, čo môže kofeín narúšať. Chronická nespavosť – či už je spôsobená prácou, cestovaním, stresom, alebo nadmerným množstvom kofeínu – môže vyústiť do úplnej straty spánku. Dokonca aj malý úbytok spánku môže nabúrať Váš denný rytmus. Strata spánku spôsobí oslabenie pamäte, náladovosť, nedostatok koncentrácie a tak nedostatočný výkon v práci, škole.

Nahradzovať stratu spánku kofeínom vytvára nechcený bludný kruh. Napríklad – pijete/p>

Ak užívate lieky a podporné prípravky, opýtajte sa svojho lekára alebo magistra v lekárni, či účinok vašich liekov neovplyvňuje pitie kávy.

Ako obmedziť prísun kofeínu?

Keďže je kofeín návykový, každý pokus o jeho obmedzenie v jedle, pití môže byť náročný. Prudké zníženie jeho objemu sa prejavuje typickými príznakmi ako bolesti hlavy, únava, podráždenosť, ale tieto príznaky obvykle za pár dní zmiznú.

Vyskúšajte nasledovné tipy:

    • mali by ste vedieť, koľko kofeínu obsahuje jedlo a nápoje, ktoré konzumujete – možno prijímate viac kofeínu, ako si myslíte.
    • postupne obmedzte prísun kofeínu, napr. pite menej sódy, alebo pite menšiu šálku kávy. Takto priučíte telo na menšie dávky a zároveň znížite nežiaduce účinky abstinenčných príznakov.
    • nahraďte kofeínovú kávu, čaj, alebo sódu nekofeínovými – väčšina z nich aj tak chutí ako kofeínové
    • čaj lúhujte kratší čas, čo zmenší objem kofeínu v ňom. Alebo požívajte bylinné čaje, ktoré kofeín neobsahujú.
    • kontrolujte obsah kofeínu v liekoch, ktoré užívate. Také lieky ako excedrin, alebo anacin môžu obsahovať od 65 mg do 130 mg kofeínu v jednej dávke. Ak je možné, prejdite na verzie týchto liekov, čo sú ale bezkofeínové.

Ak ste ako väčšina dospelých, kofeín je súčasťou vášho každodenného života. Väčšinou asi ani nespôsobuje zdravotné ťažkosti, ale dávajte si pozor na situácie ( ako aj vyššie popísané) , kedy je potrebné spotrebu kofeínu obmedziť.