Krvný tlak

Cholesterol

Srdcová arytmia

Cukor

Aneuryzma brušnej aorty

Aneuryzma je zväčšená časť oslabenej oblasti tepny. Po čase môže prúd krvi spôsobiť, že oslabená oblasť sa nafúkne ako balón. Aneuryzma brušnej aorty (ABA) sa vyskytuje v brušnej časti aorty, v hlavnej krvnej tepne, ktorá odvádza krv zo srdca.

ZÁKLADNÉ FAKTY

Brušná aneuryzma môže prasknúť, alebo sa pretrhnúť spôsobujúc vážne vnútorné krvácanie a v prípade, že nie je okamžite liečená, aj smrť.

Aneuryzma môže tiež uvoľniť nebezpečné krvné zrazeniny Riziko komplikácií narastá s veľkosťou aneuryzmy. Všeobecne aneuryzma brušnej aorty, ktorá je väčšia ako 5 cm v priemere by mala byť definitívne liečená. Menšia aneuryzma by mala byť kvôli postupnému zväčšovaniu pozorne dlhodobo sledovaná.

DETAILNEJŠIE VYSVETLENIE

Napriek tomu, že sa aneuryzma môže objaviť v ktorejkoľvek tepne tela, najčastejšie sa prejaví v aorte, v najväčšej telovej tepne. Aorta prenáša zo srdca krv, ktorá prúdi cez hrudník a brucho, rozdeľujúc sa napokon do dvoch artérií, každá do jednej nohy. Normálny priemer aorty je asi 2,0 cm. Aneuryzma však môže narásť až do viac 10 cm. Približne 75 % aneuryziem aorty sa vyskytuje v brušnej oblasti. Zvyšok sa objavuje v hrudníkovej oblasti (hovoríme o aneuryzme hrudnej aorty). Nález aneuryzma sa považuje za vážny zdravotný stav, pretože môže prasknúť, alebo sa pretrhnúť. Pri rozsiahlej aneuryzme (v priemere 5 a viac cm) je väčšia pravdepodobnosť prasknutia, ako pri malej. Prasknutie vyúsťuje do vnútorného krvácania, ktoré je smrteľné, pokiaľ nie je okamžite liečené skúseným záchranným lekárskym tímom. Len približne polovica pacientov s prasknutou ABA, ktorí sa dostanú do nemocnice, prežije. Z tohto dôvodu je rozhodujúce liečiť ABA ešte predtým ako praskne a zabrániť tak katastrofálnym následkom. Druhou všeobecnou a nebezpečnou komplikáciou aneuryzmy je embólia (upchanie ciev), alebo posun krvnej zrazeniny. Krvné zrazeniny (tromby) sa môžu vytvárať vo vnútri dutiny aneuryzmy, môžu sa odtrhnúť a spôsobiť zablokovanie prúdiacich krvných ciev, čo môže mať za následok ďaľšie mimoriadne závažné komplikácie.

AKÉ SÚ SYMPTÓMY?

Väčšina ľudí s ABA nepociťuje žiadne príznaky. Niektorí pacienti však môžu mať nasledovné príznaky:

  • rytmický , pulzujúci pocit v bruchu, podobný tlkotu srdca
  • veľkú bolesť v bruchu alebo v podbrušku, ktorá je obvykle stabilná, ale môže byť aj prerušovaná § prudkú náhlu bolesť v oblasti brucha alebo chrbta, ktorá môže naznačovať hroziace prasknutie
  • pacienti s prasknutou ABA obvykle cítia okrem šokujúcej bolesti v oblasti brucha aj intenzívnu slabosť, závrat, môžu stratiť aj vedomie.
  • práznaky embólie ako komplikácie ABA zahŕňajú náhlu slabosť a znecitlivenie v končtatinách, väčšinou na jednej strane tela.

PRÍČINY A RIZIKOVÉ FAKTORY

Príčina ABA nie je celkom jasná. Spôsobiť ju môže aj zápal, aj keď nebol doposiaľ jednoznačne identifikovaný ako príčina. K jej vzniku predovšetkým prispievajú tie isté rizikové faktory, ktoré prispievajú k artérioskleróze, ako sú hypertenzia (vysoký krvný tlak) a fajčenie. ABA je 2,5 krát častejšia u mužov ako u žien. Nakoľko je riziko výskytu aneuryzmy vyššie s vekom – a ľudia žijú dlhšie – aneuryzma sa stáva viac rozšírená.

Medzi rizikové skupiny patria:

  • muži starší ako 60 rokov
  • bezprostrední príbuzní ľudí s aneuryzmou
  • ľudia s vysokým krvným tlakom
  • fajčiari
  • ľudia s cievnymi ochoreniami 

 V ojedinelých prípadoch je ABA spôsobená traumou (napr. úderom do brucha), súvisiacimi tkanivovými chorobami ako je Marfanov syndróm, bakteriálnymi a plesňovými infekciami. {mospagebreak}

DIAGNÓZA

Niekedy môže byť ABA zistená na základe fyzikálneho vyšetrenia brucha. Medicínske zobrazovacie diagnostické testy ako napríklad ultrazvuk väčšinou vedia ľahko diagnostikovať ABA; v realite však je ABA väčšinou diagnostikovaná pri realizácii zobrazovacích techník často nesúvisiacich s aneuryzmou. Lekár môže vyšetriť alebo diagnostikovať aneuryzmu jedným alebo viac z nasledujúcich spôsobov: Brušná sonografia (USG) Tento test väčšinou aneuryzmu diagnostikuje. Použitím tohto prístroja špecialista nasmeruje vysokofrekvenčné zvukové vlny smerom do brucha. Zvukové vlny odrazia vnútorné tkanivá, ktoré ultrazvukový (USG) prístroj použitím počítačového spracovania transformuje na obraz. Výsledný dvojdimenzionálny čiernobiely obraz ukáže aortu a akúkoľvek aneuryzmu, resp. jej zväčšenie. Abdominálna ultrasonografia, ak sa zameriava čiste na brušnú aortu zaberie iba pár minút, je široko dostupná, nie je finančne náročná a väčšinou je schopná aneuryznu objaviť. Problémom sú veľmi obézni pacienti alebo osoby s veľkou črevnou plynatosťou, pretože v oboch prípadoch dochádza k narúšaniu prechodu ultrazvukových vĺn. Počítačová tomografia (CT) CT umožňuje presnejšiu informáciu o aneuryzme ako USG vyšetrenie. Pacient počas CT vyšetrenia leží pokojne na vyšetrovacom stole a lúče CT zachytávajú prierezové obrazy jeho tela, ktoré sú následne počítačovo spracovávané s následným vznikom dvojrozmerného obrazu aneuryzmy. Test trvá menej ako 30 minút. Pri CT vyšetrení sa často podáva kontrastná látka, ktorá sa aplikuje vnútrožilovo. Kontrast napomáha zaostreniu obrazu. Pred podaní každej kontrastnej látky je vždy potrebná informácia o funkcii obličiek, nakoľko podanie kontrastu môže zhoršiť obličkové funkcie. Nukleárna magnetická rezonancia (NMR) NMR predstavuje ďalšiu voľbu pre diagnostiku ABA. Tento test využíva široké magnetické pole. NMR vyžaduje, aby pacient v pokoji ležal na vyšetrovacom stole. ktorý obklopuje zariadenie podobné tunelu (veľký magnet); vyšetrenie trvá 30 až 90 minút. NMR tiež využíva podobne ako CT vyšetrenie vnútrožilové podanie kontrastnej látky. Hoci táto látka je na rozdiel od kontrastu používaného pri CT bezpečnejšia, pacienti so zníženou funkciou obličiek musia mať posúdené vopred prípadné riziko svojím lekárom. Väčšina ľudí dobre toleruje vyšetrenie NMR, problémy mávajú pacienti trpiaci na klaustrofóbiu. Ak máte implantované v tele kovové predmety, je treba otázku vyšetrenia NMR vopred skonzultovať s vaším lekárom.

LIEČBA

Lekári a pacienti musia zvažovať mnoho faktorov pred tým, ako si vyberú spôsob liečby. Hlavným aspektom na zváženie výberu je veľkosť aneuryzmy, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj otázky celkového zdravia pacienta, funkcia ich srdca, obličiek a pľúc. Osoby s ABA, ktoré sú v priemere menšie ako 5 cm a nevykazujú žiadne príznaky, musia byť pravidelne sledované. Zvyčajne sa brušná aneuryzma kontroluje použitím brušnej sonografie alebo použitím CT každých 6 mesiacov. Pacienti, ktorí majú súčasne vysoký krvný tlak musia dostávať lieky na adekvátnu kontrola krvného tlaku. Bežná denná fyzická aktivita neovplyvňuje rast alebo prasknutie aneuryzmy. Osoby s ABA väčšiou v priemere ako 5 cm, alebo ak vykazuje vyššie uvedené príznaky, podstupujú väčšinou chirurgický zákrok. V súčasnosti sa využívajú najčastejšie dva hlavné prístupy: Otvorený chirurgický zákrok Počas tejto operácii sa po otvorení brušnej dutiny a nahradí oslabená oblasť aorty trubičkou vyrobenou zo silného syntetického materiálu ako je polyetylén. Celkové zotavenie sa z tohto zákroku obvykle trvá 2 až 3 mesiace, počiatočný nemocničný pobyt zvyčajne trvá trvá 4 až 7 dní. V súčasnosti je riziko vážnych závažných komplikácií v najväčších lekárskych centrách asi 3%. Endovaskulárny stent Na rozdiel od predchádzajúcej metódy sa endovaskulárny stent (stent graft) zavádza bez operácie – invazívnym spôsobom – do aorty použitím špeciálneho katétra cez malý rez do tepny v slabine. Pod radiologickou kontrolou chirurg zavedie do brušnej aorty stentový graft, ktorý umiestní tak, aby pokryl celú dĺžku aneuryzmy. Pacient je zvyčajne prepustený z nemocnice za pár dní a jeho rekonvalescencia na rozdiel od chirurgického výkonu je podstatne rýchlejšia. Stent zostáva v tele natrvalo a chráni brušnú aortu pred prasknutím. Nemožno nespomenúť, že aj stent môže mať svoje komplikácie ako napríklad môže prederaviť stenu aorty, ktorá sa následne opäť začne zväčšovať. V súčasnosti však na skúsených pracoviskách je úspešnosť takejto liečby veľmi vysoká – nad 90%.